PIEŠŤANY – malebné, takmer tridsaťtisícové kúpeľné mesto ležiace v juhozápadnej časti Slovenska v nadmorskej výške 162 m, v náručí dvoch pohorí - Malých Karpát a Považského Inovca, s vinúcou sa stuhou najdlhšej slovenskej rieky Váh, má príjemnú vnútrozemskú klímu a od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené 86 km.
Osídlenie mesta a jeho okolia siaha až do praveku - človek prišiel do tejto oblasti už v období približne pred 80 000 rokmi. Prvú písomnú zmienku o meste z roku 1113 nájdeme v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. pod názvom "Pescan".
Najväčší rozkvet Piešťan je spätý s rodinou Winterovcov, ktorí realizovali výstavbu najvýznamnejších liečebných domov, mostov či kultúrnych zariadení. Hold tejto významnej rodine vzdáva i názov pešej zóny v centre mesta, Winterovej ulice.
Výdatné termálne a minerálne pramene a sírne bahno sa stali základom liečby reumatizmu, chorôb pohybového ústrojenstva, nervových chorôb a poúrazových stavov a urobili z Piešťan vyhľadávané kúpeľné mesto. V Piešťanoch pramení 10 žriediel prírodných liečivých minerálnych vôd s teplotou od 67 °C do 69 °C s obsahom minerálnych látok a voľných plynov. Účinok kúpeľnej liečby znásobujú i rozsiahle starostlivo udržiavané parky a farbami hýriace kvetinové záhony. Obtokové rameno Váhu je biotopom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Návštevník by však nemal opomenúť ani chránený areál Sĺňava, nachádzajúci sa v južnej časti mesta, či Vtáčí ostrov.
Ideálna poloha, ľahká dostupnosť, bohaté tradície kúpeľníctva a cestovného ruchu s ideálnymi možnosťami rekreácie a kúpeľnej liečby robia Piešťany vyhľadávaným kúpeľným mestom. Pozornosti návštevníkov určite neuniknú ani každoročne organizované zaujímavé kultúrne podujatia s významom široko presahujúcim región.