Bol v roku 1970 ako ojedinelá architektonická pamiatka stredovekého osídlenia vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Tvorí ho súbor stavieb zo 14. - 15. stor., chránený dvojitým opevnením, na ktoré sa pripájajú jedny z najzachovalejších mestských hradieb na Slovensku. Dominantou stavbou hradného areálu je Kostol sv. Kataríny. Hradný komplex s expozíciami spravuje Múzeum mincí a medailí, patriace pod Národnú banku Slovenska.
Ranogotický karner z 1. pol. 14. stor. mal dve funkcie. Spodná časť objektu slúžila ako kostnica a vrchná ako kaplnka. Pôvodne bola kaplnka zasvätená sv. Michalovi, neskôr sv. Ondrejovi.

Kostnica (osarium) je najstaršou stavbou hradného komplexu. Keďže okolo karnera sa od počiatku pochovávalo, kostnica slúžila ako priestor na uloženie kostí z okolitých starších hrobov.
Steny kaplnky sú zdobené gotickými nástennými maľbami znázorňujúcimi scény zo života sv. Erazma. Nad dverami do sakristie je výjav z mučenia, pri ktorom sv. Erazmovi vytrhávajú črevá a navíjajú ich na rumpál, vpravo fragment stínania. Nad ním je scéna jeho mučenia v kotli a vedľa Erazmus pred kráľom. Úplne hore sú zobrazené tri scény - havran prinášajúci Erazmovi jedlo, Erazmus kážuci zástupom a Erazmus pred kráľom.

Severná veža z 2. polovice 14. stor. chránila vstup do hradu zo severu. Má tvar hranola s tromi poschodiami a priechodom na prízemí. Pôvodne bola o poschodie nižšia, posledné pristavali po požiari v r. 1560. Pri tejto prestavbe vznikli aj renesančné klenby priechodu a prvého poschodia. Veža má na vonkajších stranách strieľne a smolný nos, ktoré chránili vstupný padací most. Koncom 19. stor. ho nahradil pevný kamenný most, ktorý stojí dodnes. V severnej veži je na prvých dvoch poschodiach inštalovaná expozícia Z archeologického výskumu Mestského hradu v Kremnici a v podkroví expozícia Obrana mesta.

Banícka bašta, stojaca neďaleko karnera a severnej veže je pôvodne polkruhová bašta opevnenia. V 2. pol. 15. stor. nad ňu nadmurovali polygón, ktorý tvoril presbytérium Kaplnky Narodenia Panny Márie. K polygónu sa pripájala krátka obdĺžniková loď, ktorej základy odkryl archeologický výskum. Zanikla pravdepodobne ešte v 16. stor., kedy objekt znovu upravili na baštu. Názov evokuje domnienku, že v čase nebezpečenstva ju chránili baníci.

Hodinová veža (Türl alebo Malá veža) v 14. stor. siahala do výšky dnešného 3. poschodia. Jej jadro súvisí s pôvodným opevnením. Na prízemí sú klenby zo 16. stor. Koncom 17. stor. bola veža nadstavaná poschodím pre zvony, kde umiestnili najväčší renesančný zvon Urban z r. 1588. V 18. stor. osadili na 2. poschodie hodiny, ktoré neskôr premiestnili na vežu kostola. V Malej veži je expozícia Kremnické zvony a zvonolejári, doplnená zvukovými nahrávkami tunajších súčasných zvonov.
Južná veža, tzv. farská, spája vstupným schodiskom hrad s mestom. Jednopriestorová hranolová stavba vznikla v 2. pol. 14. stor. a do 15. stor. v nej sídlila fara. Po r. 1780 k nej pristavili kryté schodisko a tomuto nástupu prispôsobili aj časť jej poschodí. Koncom 19. stor. umiestnili na poschodí zvony. Dnes slúži ako vstup do expozičných priestorov hradu.

Radnica (curia civitatis) zo 14. stor. je najväčšou svetskou stavbou hradného areálu. Začiatkom 15. a koncom 16. storočia prešla významnými stavebnými úpravami. Z prvej prestavby sa zachovali kamenné portály a ostenia okien, z druhej renesančné valené klenby. Koncom 19. stor. bola pôvodne päťpodlažná budova v dôsledku statického narušenia znížená o dve poschodia. Do súčasnosti sa zachoval len suterén a prízemie. Radnica, keďže je súčasťou hradieb, okrem reprezentatívnej funkcie plnila aj funkciu obrannú. Mestská rada v nej zasadala do r. 1560. V súčasnosti je tu expozícia Barokové plastiky. Exponáty pochádzajú z výzdoby dvoch kremnických kostolov - Kostola sv. Kataríny (v areáli Mestského hradu) a zo zbúraného Kostola Panny Márie na námestí.

Kostol sv. Kataríny
Rímsko -katolícky kostol - pôvodne dvojloďový neskorogotický kostol z polovice 15. storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia, pod menom sv. Katarína sa prvýkrát spomína v roku 1526, kostol v roku 1560 vyhorel a najviac bola poškodená veža.
Takmer štvorcový halový dvojloďový kostol s južnou a severnou kaplnkou má svätyňu zaklenutú sieťovou klenbou, na svorníku s letopočtom - 1488, kedy bola nová svätyňa vysvätená, polia klenby svätyne sú zdobené výmaľbami svätcov, na stenách svätyne sú kamenné epitafy; dvojlodie kostola má obkročnú klenbu s kamennými rebrami a neogotickou pásovou maľovanou výzdobou, v poliach čiastočne s rastlinnými motívmi. Interiér kostola je neogotický z roku 1885; krídlové oltáre - hlavný (sv. Kataríny) a štyri bočné oltáre sú bohato zdobené a pozlátené. Pod kazateľnicou je v stene osadené kamenné poprsie muža (s polychrómiou) zo zač.16. storočia. Na bočnom oltári je neskorogotická socha Madony z obdobia okolo roku 1500. Renesančná mramorová krstiteľnica s neogotickým vekom je umiestnená v južnej kaplnke.
Severné a južné oratórium sú prístupné točitým kamenným schodiskom, chór na západnej strane lode kostola má nový organ. Akustika v kostole a nainštalovaný koncertný organ Rieger Kloss od firmy Varhany Krnov (3500 píšťal, 3 manuály, 47 registrov) tvoria jedinečnú kombináciu, ktorá umožňuje interpretovať najnáročnejšie umelecké diela na vysokej úrovni.
Kostol sv. Kataríny je každoročne dejiskom Európskeho organového festivalu Kremnický hradný organ.

Mestský hrad s Kostolom sv. Kataríny je jednou z expozícií NBS - Múzea mincí a medailí

Otváracie hodiny:
jún - september 08.30 - 17.30 utorok - nedeľa
október - máj 09.00 - 16.30 utorok - sobota

Kultúrne a informačné centrum mesta Kremnica
www.visitkremnica.com